Nenávisť vyvoláva rozbroje, ale láska prikrýva všetky priestupky. (Príslovia 10,12)

Je satan reálny?

Redakcia  |  17. December 2011

Už ako dieťaťu sa mi občas snívalo o veciach, ktoré sa neskôr skutočne stali. Často som to nevedel presne popísať, ale cítil som, že existuje neviditeľný svet. Cítil som prítomnosť Zlého.

stefan

 Neraz som počul hlas: „Tvoji rodičia ťa nemilujú! Tvoji rodičia ťa nechcú!“ A ja som vedel, že tento hlas nepochádzal z mojich vlastných myšlienok. Mal som kontakt s neviditeľným svetom a to, čo som prežíval, ma znepokojovalo.

 Prvé kontakty s posúvaním pohárov.
 „Dostaneme tvoju dušu!“ vyhrážali sa mi duchovia, s ktorými som nadviazal kontakt. Raz sme sa v skupine tak, ako to býva pri posunovaní pohárov zvykom, pýtali prítomného ducha, ako sa volá. V tej chvíli sa začali poháre posúvať na písmená, ktoré sme vyložili a na stole sa objavilo meno Satan. Keď sme si to prečítali, boli sme na jednej strane šokovaní, na druhej strane však táto odpoveď robila celú vec ešte napínavejšou.

Jedna spolupracovníčka mi rozprávala, ako nadviazať kontakt s duchmi. Vstúpiť s nimi do kontaktu je vždy ľahké, vystúpiť je však veľmi ťažké! Najprv som si z nej robil žarty, ale potom sa  vo mne opäť prebudil hlboký záujem, ktorý ma sprevádzal už od detstva. Záujem o všetko nadprirodzené a o nevysvetliteľné. Od jedných súrodencov, ktorí boli naši priatelia, sme už predtým počuli hrôzostrašné príbehy o kontaktoch s ich mŕtvu babičkou. To dievča s ňou hovorilo pravidelne a získavalo od nej informácie, ktoré sa týkali jej budúcnosti. O mne táto pani povedala, že v mojich 16 rokoch dôjde k nehode na mopede, ktorá skončí totálnou škodou, mne sa však nič nestane. Presne tak sa to udialo. Čo som  nevedel, bolo to, že mojej sestre predpovedala, že zomriem v 22 rokoch. Zaprisahala ju však, aby o tom so mnou nikdy nehovorila.

Mŕtvy dedko.
Moja sestra nám rozprávala, že vidí nášho zosnulého dedka. Občas sme počuli v hornom poschodí kroky, hoci tam nikto nebol. Mal som okolo 14 rokov, keď som sa rozhodol dopátrať sa pravdy. Ležali sme v izbe, kde môj dedko zomrel. Moja sestra zaspala. Povedal som si: „Ak je to naozaj môj dedko, potom ho chcem vidieť.“ Náhle som zbadal na strope tvár starého muža. Zľakol som sa a zobudil svoju sestru. Tej noci sme už nemohli zaspať. Na svojho dedka si už tak dobre nepamätám. Ale tvár, ktorú som videl, som poznal z mnohých fotografií: bola to tvár môjho dedka.
Svet duchov ma fascinoval. Drogy, alkohol a sexuálne zážitky ma uspokojovali len krátkodobo, hľadal som preto stále nové skúsenosti. Navádzal som k tomu aj svoju rodinu. Prežili sme strašidelné úkazy, keď napríklad predmety bez viditeľnej príčiny boli zo svojho miesta odstrčené alebo vyhodené. Také veci som poznal iba z hororových filmov.

Satan láka sexom, mocou a bohatstvom.
Nikdy nezabudnem na zážitok, ktorý som prežil cestou autom. Tak zreteľne, ako keby niekto sedel vedľa mňa, som počul slová: „Keď mi budeš slúžiť a vrhneš sa predo mnou na zem, dám ti ženy, moc a bohatstvo – všetko, čo budeš len chcieť.“ Možno, že to znie bláznivo, ale v tom momente som vedel, že to bol diabol, kto so mnou takto hovoril. Ponúkol mi vlastne to, čo som vždy chcel. Napriek tomu som bol vo svojom srdci ako zablokovaný. V hĺbke svojho vnútra som vedel, že to bude pre mňa znamenať definitívny koniec, keď svoj život vydám satanovi.

Duchovia, ktorých som volal.
Často ma prepadol nevysvetliteľný panický strach zo smrti. Zakaždým som potom úplne stratil kontrolu sám nad sebou. Počul som slová: „Zabi! Zabi! Zabi!“ A potom už som len agresívne tĺkol do ľudí. Bol som chuligánom! Keby ma polícia, priatelia alebo cudzí ľudia nezadržali, bol by som schopný aj vraždy. Počul som hlasy, v mojej izbe bývali duchovia a neustále mi prichádzalo na myseľ zabiť sám seba. Keď som sa začal proti ich vplyvu brániť, ukázali ma svoju pravú tvár. Až teraz som spoznal tú skutočnú, znetvorenú tvár „anjela svetla“. Démonické zjavenie pôsobilo na môj  zrak hrôzostrašným dojmom. Bál som sa, že sa zbláznim. Nebol  nikto, komu by som sa mohol zveriť. Mal som strach, že skončím na psychiatrii. Nervovo i fyzicky vyčerpaný, trýznený a bez nádeje, som sa rozhodol ukončiť svoj život.

Samovražda ako východisko?
Keď som sa pokúsil o ňu po prvýkrát, bol som opitý. Rezal som sa bez toho, aby sa mi podarilo urobiť ten správny rez. Z podvedomého strachu, čo bude po smrti, som to robil pred diskotékou, kde boli v blízkosti moji priatelia.

Neskôr mi to bolo už úplne jedno, chcel som sa len prepadnúť do hlbokej a temnej priepasti. Bežal som poľnou cestou, stále hlbšie do vinice. Všetko prebiehalo podľa plánu. Tak, ako som si ho uložil do hlavy. Presne som vedel, čo mám urobiť. Predtým ma hlas nabádal: „Zabi!“ Teraz mi ale hovoril: „Zabi sa! Zabi sa!“

Film života.
Nikdy som nechcel byť taký ako bol môj otec. Ale bol som ďaleko horší! Videl som svoj život pred sebou ako film. Počas niekoľkých málo sekúnd sa premietli pred mojimi očami celé roky. Videl som scény, kde som klamal a kradol, kde som mlátil ľudí až do bezvedomia. Začal som horko vzlykať. Pýtal som sa: „Je to všetko, čo som vo svojich 22 rokoch dokázal?“ Posadil som sa tam vo viniciach na zem a plakal som. To som už dávno nerobil, pretože moja zásada bola: „Nenechám si viac ubližovať!“ Teraz som však bol zdesený, že sa v mojom živote nenašlo nič dobrého. Pritom som chcel predsa len stále žiť. Zrazu som zbadal opäť jednu z tých grimás, ktorá mi povedala: „Povedali sme ti predsa, že dostaneme tvoju dušu!“ Keď mi to povedal satan prvý krát, smial som sa a nebral ho vážne. Teraz sa mi ten ksicht vysmieval.

Volanie o pomoc.
Z nejakého mne neznámeho dôvodu som vstal, pozrel k nebu a volal slová, ktoré mali zmeniť celý môj život: „Bože, ak si a ak ma máš naozaj rád, tak teraz niečo urob!“ Sotva som tieto slová dopovedal, zdvihol  sa silný vietor, ako keby niekto otočil vypínačom. Počul som výkrik a grimasa zmizla. Celým mojím telom prúdila sila, ktorú som nikdy predtým nezažil. Cítil som intenzívnu lásku a hlboký pokoj. Bolo to tak krásne, tak čisté a ja som vedel: „To je presne to, čo som celý svoj život hľadal.“ Neviem, ako dlho to trvalo. Môj rozum mi hovoril: „Štefan, zabi sa, všetko je po starom.“ A zrazu som počul iný hlas: „Ži! Ži!“ Kto to bol? Kto to ku mne hovoril? Bolo to vôbec skutočné?  

  

 

 

 

  Ako Stefan Driess prišiel k živej viere v Ježiša Krista a ako sa jeho život totálne zmenil si môžete prečítať v jeho knihe „Highway to Hell“. Narodil sa v r.1967, je ženatý s manželkou Louise a majú dve deti. Žije v Manchestri, Anglicko. Vo svojich 22 rokoch sa po dramatických udalostiach stal kresťanom. Odvtedy pomohol mnohým ľuďom, ktorí boli zviazaní okultnými  a satanistickými putami. Osobný vzťah k Ježišovi Kristovi im priniesol oslobodenie a rozviazanie od všetkých démonických väzieb.

   ” Na to sa zjavil Syn Boží, aby zmaril skutky diabla. ” 1. Jána 3:8

 

 

©2012 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.   Prísny zákaz kopírovania textového alebo multimediálneho obsahu bez súhlasu autora.      @Webmaster