A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. (1. Jánov 5,11)

Svedectvá mojej rodiny

Redakcia  |  1. September 2011

Volám sa Silvia Šimová a som zo Sniny. Toho roku 05. mája som spolu s manželom a najstaršou dcérou vyznala vieru a prijala Ježiša za svojho pána. Toto sú svedectvá mojej rodiny.

mother-and-son-

Uzdravenie môjho syna

Môj najmladší syn Ondrík kašlal od novembra 2010. Keď v novembri začal kašľať, išla som s ním k lekárke, dostal lieky , úžíval ich a nič. Žiadny výsledok, kašlal ďalej. Išli sme zase k lekárke, predpísala mu ďalšie lieky a postup sa zopakoval, opäť bez výsledku. Skúšala som to s tzv. babskými receptami, rôzne čaje, bylinky, masáže, inhalácie, nohy do slanej vody, proste, čo som vedela, kto mi čo poradil. Bez výsledku. Zase lekárka a zase lieky a zase nič, žiadny výsledok.

Za homeopatkou sme išli dvakrát do Košíc, dala mu homeopatiká a čistila ho cez nejaký prístroj elektromagnetický, na chvíľu to prestalo a začalo od znova. Robili mu rôzne vyšetrenia, testy na všelijaké baktérie, všetko bolo v poriadku ale on sa od kašľa dusil. Pri každej návšteve lekára sme v lekárni nechali min 15 eur. Začínala som sa báť, čo to môže byť, veď nie je normálne, aby kašľal 5 mesiacov. Predtým nebýval chorý. Zverila som sa s tým bratom na zhromaždení 12.mája. Brat Rogo mi povedal, že sa za neho budú modliť.

Nečakala som žiaden zázrak, ale bola som mu vďačná, že chce pomôcť ako vie. Sama pre seba som si nahlas povedala, aké by to bolo úžasné, keby ho Boh vyslyšal. Zhromaždenie bolo vo štvrtok a v sobotu mi Palo volal, či malý ešte kašle. Ja som si až vtedy uvedomila, že v sobotu už nekašľal. Pozorovala som ho celý víkend a celý ďalší týždeň, on prestal úplne kašľať. Bol a stále je zdravý, jednoducho kašeľ ustal. Môj logický rozum si to nevedel nijak vysvetliť a ja som len žasla. Bola som šťastná a vďačná Bohu za jeho milosť.

Drobnosť, ktorá poteší

Išli sme s manželom zo zhromaždenia a potrebovali sme urobiť väčší nákup. Ale ani jeden z nás nemal mincu do vozíka, ani žetón. Tak som si v duchu pomyslela, keby tam bol voľný vozík, to by bolo super. Ten voľný vozík tam bol, čakal na mňa, trochu som pobehla, aby mi ho nikto neuchmatol a spokojne sme išli na nákup. V ten deň, akoby sme mali všade prednosť, v mäsiarni ani živej duše, pri pokladni prázdno, napriek plnému obchodu a pri tankovaní sme za 20 eur mali takmer pol nádrže, napriek tomu, že nádrž má 52litrov a my sme už svietili, keď sme išli čerpať. Krásne milé drobnosti, vďaka Bohu za ne.

Silvia Šimová, Snina

©2012 Kresťanské spoločenstvo Poprad, všetky práva vyhradené.   Prísny zákaz kopírovania textového alebo multimediálneho obsahu bez súhlasu autora.      @Webmaster