Expedícia Zelené pleso, alebo deväť statočných

Keď som sa ráno pozrela z okna, mala som zmiešané pocity, lebo v časti Vysokých Tatier, kde sa Zelené pleso nachádza to vyzeralo na husté sneženie. Žiadny e-mail o zrušení výletu nedošiel, a tak som sa rozhodla dôverovať Bohu a Slavovi, ktorý je skúseným horolezecom.

Výlet bol vskutku úžasný. Po tuhých mrazoch z minutých týždňov nebolo ani chýru, ani slychu. Bolo príjemných – 5°C a sneh padal z oblohy tak jemne, že som si spomenula na rozprávku o zime, kde sneh prikryl polia bielou perinou. Niet divu, že niektorí z nás si ľahli do snehu a robili anjelikov, iní skákali do snehu saltá a tí, ktorí náhodou vybočili z chodníka sa zabárali do snehu aj po pás, poprípade išli štvornožky.

Srandy bolo kopec, miestami aj viac ako snehu, no celý výlet zavŕšil pohľad z blízka na majestátne vrchy Vysokých Tatier, pod ktorými sa nedalo neuvedomiť si veľkosť Boha, ktorý to všetko stvoril.

Večer sme zaspávali unavení, no s pocitom dobre vykonanej práce. Hlavou mi ešte preblysla otázka: Prečo som sa doteraz nezúčastnila žiadnej turistickej akcie? Ak mám byť úprimná – bála som sa, že nebudem stíhať tempo s ostatnými. A tak pre tých, ktorých trápilo to isté ako mňa, jeden postreh: tolerancia spoluvýletníkov, aj tých skúsenejších, bola namieste. Presne tak, ako sa od kresťanov očakáva.

Monika